Som Šimon Krošlák a k cyklistike som sa dostal v prvom kole ako malý chlapec ako k prostej zábave na Petržalskom sídlisku, kde sme s kamošmi skúšali čo vydržia naše BMXky. Neskôr prišli prvé horské bike, ktoré sme síce skoro nikto nepoužívali ako horské, ale veľmi na výber nebolo. Jazdili sme o dušu a pribúdali výlety do okolia. Jeden z najzásadnejších zlomov prišiel počas gymnázia, keď mi z domu do školy chodila iba mhd linka s dosť biednymi intervalmi, častým meškaním, či vynechávaním.
Vtedy som začal chodiť aj do školy na bicykli a veľmi rýchlo som zistil čo bicykel skutočne predstavuje. V prvom rade je to základný nástroj osobnej slobody. Slobody prepraviť sa kamkoľvek a kedykoľvek bez ohľadu na okolnosti. Žiadny iný dopravný prostriedok Vám nedá takúto slobodu. Roky ubiehali, kilometre pribúdali, bicykel ma neopustil ani na vysokej škole, kde bol stále mojím verným spoločníkom na dopravu a cyklodoprava sa nakoniec stala aj témou mojej bakalárskej aj diplomovej práce a na bicykli v obleku som nakoniec išiel aj na štátnice, lebo som si už ani nevedel predstaviť ako inak by som mal ísť.
Náš vzťah si prešiel menšou krízou zhruba v tom čase ako som si spravil vodičák na auto a tak ako veľa mojich rovesníkov som začal mať pocit, že auto je ten správny nástroj osobnej slobody. Ako veľmi som sa mýlil. V tom čase som si aj začal privyrábať ako vodič dodávky, neskôr ako kuriér. Táto nešťastná epizóda trvala pár rokov a keď mi z práce v aute, temer neustále v nejakej zápche a vždy s problémami pri hľadaní parkovania, začalo dosť zásadne šibať, hľadal som východisko. Východisko bol opäť bicykel, keď som v roku 2010 narazil na inzerát na cyklokuriéra spoločnosti GO4, kde po fúzii vznikla divízia Švihaj Šuhaj.
Hovorí sa, že naozajstným cyklokuriérom sa človek stane až keď odjazdí prvý rok.
Už som pred tým pár cyklokuriérov v meste videl a hovoril som si, že to musí byť skvelé rozvážať zásielky na bicykli. Neváhal som ani minútu. Pohovor, dohoda, ukončenie predchádzajúcej práce a o pár týždňov som už jazdil. Začal som 18teho januára 2011. Bolo asi tak -2°C. Rodina aj mnohí známi ma od tejto práce odhovárali, že si zničím zdravie, zrazí ma auto.. Ako veľmi sa mýlili. Stať sa cyklokuriérom, spätne hodnotím ako jedno z najlepších a najdôležitejších rozhodnutí v živote, ktoré definovalo môj osobnostný rozvoj na dlhé roky. Hovorí sa, že naozajstným cyklokuriérom sa človek stane až keď odjazdí prvý rok. Všetky ročné obdobia, všetky druhy počasia. Mám za sebou 6 rokov cyklokuriérčenia a stále z času na čas odjazdím nejaký deň. Doručoval som zásielky od -20°C do + 38°C, v hustom daždi, v 30cm snehu, v poľadovici, či silnom vetre.
Zvládnutie jazdy na bicykli v akomkoľvek počasí, výrazne posilní sebavedomie a jazdenie v hustej mestskej premávke je tiež skvelý tréning obratnosti, orientácie a schopnosti prežiť. V tomto čase som tiež zistil že existujú aj iné druhy bicyklov ako horské a postupne som v meste prešiel na oceľový cestný single speed, čo ma naučilo, že menej je niekedy viac. V roku 2013 prišiel prvý krát do môjho života Cargo bicykel Bullitt. Keď bicykel je základný nástroj osobnej slobody, tak cargo bike je totálny nástroj osobnej slobody. Otvára úplne nové dimenzie využiteľnosti v cyklologistike aj v osobnej emancipácii v doprave seba, nákupov, zvierat, detí, manželky. Medzičasom som začal jazdiť rôzne ultra závody, alleycaty, bikepacikng a teraz učím bicyklovať svoje 3 dcéry.
